Predstavujeme literárne práce detí ocenené v literárnej
súťaže Amari čhib – Náš jazyk
Rómsky príbeh: Rómska hudobnícka rodina
Zdieľať na Facebook fb Kristián Oračko
Hovoríte po rómsky? Na Slovensku sa v roku 2011 pri
sčítaní obyvateľstva hlásilo k rómčine ako k svojmu materinskému jazyku vyše
122 tisíc obyvateľov. Avšak viete písať po rómsky? Už ste to niekedy skúšali?
Rómčinu ako jazyk našej národnostnej menšiny môžeme používať podľa zákona už
viac ako dvadsať rokov, v roku 2008 bola rómčina štandardizovaná. Dokážeme
dostatočne využiť tieto výhody? Vieme vychutnávať krásy nášho jazyka? Dokážeme
v ňom tvoriť? Snažíme sa pohrať sa s ním ako maliar s farbami alebo záhradník s
kvetinami a stromami podobne ako sa to deje v iných jazykoch? Záleží nám na
tom, aby sme náš jazyk uchovali pre ďalšie generácie alebo ho vnímame ako
menejcenný jazyk ako našu stigmu? O tom, že písať po rómsky je oveľa
zložitejšie ako hovoriť, sa presvedčili aj súťažiaci, ktorí sa zapojili do
rómskej literárnej súťaže Amari čhib – Náš jazyk. Súťaž vyhlásilo občianske
združenie Romano kher – Rómsky dom a mohli sa do nej zapojiť žiaci a žiačky
základných škôl a mládež do 15 rokov z komunitných centier na celom Slovensku
od októbra do decembra 2013. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou
Ministerstva zahraničných vecí a a európskych záležitostí v rámci dotačného
programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Prinášame súťažné práce,
ktoré ocenila porota. Nehľadajte v príspevkoch oslňujúce literárne diela,
nenašli sme ani ďalšieho nasledovníka Dezidera Bangu, či nasledovníčku Eleny
Lackovej. Napriek tomu ide o zaujímavé čítanie. Nájdete v nich spomienky
starých Rómov aj rozprávanie o hudobníkoch, rómskej svadbe kedysi a dnes, či o
Vianociach. Agnes Horváthová, štatutárna zástupkyňa, Romano kher – Rómsky dom
o.z.
V jednej dedine žila istá rómska rodina. Mala šesť
detí: štyroch chlapcov a dve dievčatá. Ich otec so ženou vyrábali tehly. Deti
im pomáhali. Keď prišli domov, otec ich učil hrať. Najstarší sa volal Ondrej,
ktorý sa učil na husliach, mladší – Aladár sa učil na viole a na kontrabase.
Ďalší Imro sa učil na cimbale. Nerómovia v dedine mali starého Ondriša radi,
pretože bol pracovitý a čestný a bol to dobrý primáš.
Chodil aj so svojou kapelou hrať bohatým nerómom na
svadby a na zábavy. Keď deti vyrástli tak chodili hrať s otcom a dievčatá
spievali. Takto ich poznali páni a preto ich volali hrať do kúpeľov, kde hrali
v kaviarni. Najlepší z nich bol Aladár, volali ho Slepý, pretože dobre nevidel,
on učil hrať ostatných hrať moderné piesne. Tak veľa hrali, až z toho zbohatli.
Každý z chlapcov sa oženil a dievčatá sa povydávali. Každé z detí odišlo
bývať do iného mesta. Keď boli spolu tak
hrali sedem až osem rokov. Okrem hrania mal každý ďalšiu prácu. Ondrej a Imro
pracovali s kameňom. Ako Aladárovi pribúdali roky, tak strácal zrak, jeho žena
bola tiež nevidiaca. Obidvaja chodili po dedine. Aladár hral na husle a jeho
žena Jolana spievala. Nerómovia im za to dávali jedlo a drobné peniaze. Aladár
bol z nich najchudobnejší, ale vedel najlepšie hrať. Učil hrať mladých
chlapcov. Všetci mladí, ktorých učil, navštevovali konzervatórium a vzdelali
sa. Dnes sú z nich významní muzikanti, huslisti. Najmladší bol Marci, ktorý
nehral na žiadnom nástroji. Otec ho poslal do učenia za zámočníka.
Keď zostarli, už ich nevolali tak často hrať. V
kaviarňach a hoteloch hrali modernú hudbou. Ešteže mali prácu s kameňmi. Z
kameňov stavali múry domov, obkladali kameňom studne, stavali pivnice bohatým
nerómom. V kameňolome pracovali vyše tridsať rokov. Imro dostal vyznamenanie od
prezidenta republiky ako najlepší pracovník. Ondrej zomrel ako sedemdesiat
ročný. Aladár bol ku koncu života spolu manželkou v ústave pre nevidiacich.
Mladší aj starší hudobníci dodnes spomínajú na Aladára, akým bol dobrým
učiteľom. Nerómovia v dedine aj rozprávajú o tom, že takí skvelí Rómovia ako
bola rodina starého Ondrejova sa už nenarodí.
Za rozprávanie tohto príbehu patrí poďakovanie pánovi
Ľubovi Tökölimu.
Kristián Oračko, 14 rokov, Súkromné 8-ročné gymnázium
Z. J. Mallu v Kremnici
Romano pelda: Romaňi lavutareskeri famiľija
Andro jekh gav dživelas jekh romaňi famiľija. Sas len
šov čhave: štar muršora the duj čhaja. Lengero dad the la romňaha kerenas o
vaľki. O čhave kerenas lenca. Kana avenas khere, lengero dad len sikhavelas te
bašavel. Mekphureder pes vičinelas Ondrej, oda sikhľolas pre lavuta, o terneder
lestar - o Aladaris sikhľolas pre brača the pre kontra. Terneder le Aladaristar o Imro sikhľolas pre
cimbala. Andro gav le phure Andrišis kamenas o gadže vaš oda, hoj sas buťakero
the paťivalo, lačho primašis. Phirelas the peskera bandaha te bašavel le
barvale gadženge pro bijava the pro zabavi. Kana o čhave barile ta phirnas te
bašavel le dadeha the o čhaja giľavenas. Avka len prindžarnas o raja kana len
vičinde te bašavel andro kupeľi kaj bašavnas andre kafiterija. Mekfeder lendar
sas o Aladaris, les vičinenas Koro, bo na dikhelas lačhes, jov sikhavlas
savoren sar kampel te bašavel neve giľa.
Sas len ajci bašaviben, hoj barvaľile. Sako jekh ačhiľa romňaha, o čhaja
romenca. Sako jekh geľa andro aver foro.
Sar sas jekhetane ta bašavnas efta vaj ochto berš. Mek sas sakones buťi:
o Ondrej the o Imro kerenas buťi le barenca. O Aladaris sar sas phureder avka
koriľa the sas les romňi so sas kori. So duj džene phirenas palo gav. O
Aladaris bašavlas pre lavuta the leskeri romňi Jolaňa giľavlas. O gadže len vaš
oda denas chaben the churde love. O Aladaris sas lendar mekčoreder, aľe
džanelas mekfeder te bašavel. Sikhavelas le terne čhaven te bašavel. Savore so
len sikhavelas phirenas pro konzervatorium the savore pes avri sikhade. Akanak hin lendar bare lavutara. Mekterneder
lendar sas o Marci, oda na bašavlas, vaš oda les diňas leskero dad te sikhľol
ande sikhľarďi kaj sikhľiľas zamočňikoske. Sar sas phureder ta len nasas ajci
bašaviben sar verekana. Andro kafiteriji the andro hoteli sas moderna bandi. Ta
ačhile te kerel le barenca, le barendar kernas muriki telo khera, o chaňiga
kernas le barenca, kernas pivnici le barvale gadženge. Andro lomo kernas buter
sar tranda berša. O Imros chudľa paťiv le prezidentostar sar mekfeder buťakero.
O Ondrejis nasvaľiľa the muľas andre špitaľa sar eftavardeš beršeskero. O
Aladaris geľas the la romňaha andro koreskeri
špitala vaš o kore the odoj mule. O lavutara the terne the phure dži
adaďives leperen le Aladaris sar džanelas te sikhavel. O gadže andro gav dži
adaďives vakeren hoj ajse Roma sar sas le phure Ondrejiskeri familiľija imar
andro gav na avela.
Ada pelda mange vakerelas o raj Ľubo Tokoli. Paľikerav
leske.
Nema komentara:
Objavi komentar